Predpokladá sa, že dedinu založil šltýs s usadlíkmi v 14. storočí, avšak pred rokom 1379, podľa vlašského práva . Vlašské , rusínske obyvateľstvo tam dokázateľne žilo v 17. storočí. Dovtedy vlastnila Rokytov rodina Drugethovcov. Dedina dostala názov podľa  nárečového pomenovania stromy rakyta,

ktorý v údolí  Výravy iste hojne rástol . Humenský Rokytov vlastnili Drugethovci  nepretržite ešte v druhej polovici  17. storočia. Rokytovské  sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené  daňou kráľovi od 6,75 porty, roku 1582 do 3,75 porty. Na prelome  16. -17. storočia bol  Humenský Rokytov stredne veľkou dedinou.  Sídlisko malo v roku 1600 obývaných dvadsaťpäť poddanských domov, iste aj dom šoltýsa. V druhej polovici  17. storočia aj na prelome 17. a 18. storočia obyvateľov pribúdalo. Začiatkom 18. storočia bol Humenský Rokytov opäť stredne veľkou dedinou. V rokoch 1715 – 1720 mal postupne devätnásť až  dvadsaťjeden poddanských domácnosti.   Bol tam aj mlyn.

K majetkom panstva  zemanov zo Zbudze v doline horného Laborca a Výravy patril v 14. storočí aj Zbudský Rokytov , v ktorom nie sú priame doklady  zo 14. storočia. Predpokladáme, že dedinu založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, nemeckého práva  v prvej polovici  14. storočia. Šoltýs a roľnícke poddané obyvateľstvo tam žili aj neskôr. Zbudský Rokytov bol súčasťou majetkov zemanov zo Zbudze  Zbudského Dlhého 15 -  17. storočie. V roku 1560 hospodárilo v tomto Rokytove jedenásť domácností. Tri  šoltýske, štyri sedliacke a štyri želiarske, pričom pozemky troch usadlostí ležali opustené. Každá šoltýska domácnosť platila zemanom ročne jeden zlatý, odovzdávala zajaca a krahulca. Každá sedliacka domácnosť platila jeden zlatý, odovzdávala osem gbelov ovsa a tri dni žala zemianske obilie. V roku 1567 tamojších sedliakov zdanili daňou kráľovi od troch port. Vtedy bolo aj päť  želiarskych domácnosti, ktoré daň neplatili. Ešte okolo roku 1570 tam hospodárili poddanské rodiny.  Neskôr sa sedliaci odsťahovali , zanechali pozemky lebo ich postihla živelná pohroma.    V dôsledku toho v rokoch 1582 a 1600 nebolo sedliakov, prípadne vtedy neboli  povinný platiť daň V roku 1610 vtedajších sedliakov, ale aj želiarov zdanili spolu od 2,75 porty a v roku 1635 od 1,25 porty. Výška zdanenia svedčí o tom, že sedliaci v tom období chudobneli. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, povozníctvom a pálili uhlie.

Po roku 1919 sa obyvatelia živili  poľnohospodárstvom. V roku 1944 sa občania zapojili do SNP. Veľa  obyvateľov  odišlo pracovať hneď po vojne do Čiech. JRD v roku 1960 bolo založené, kde väčšina obyvateľstva  malo prácu, pri ktorom bola pridružená výroba, drevených výrobkov.  V súčasnej dobe obyvatelia chodia za prácou do okresného mesta,  do zahraničia, pracujú ako živnostníci  alebo menší podnikatelia. V obci je pošta .